Nadišiel dlhoočakávaný Medzinárodný deň detí, a tak sme sa rozhodli, že ho oslávime v duchu divokého západu. Nasadili sme si kovbojské klobúky, vyložili ruksaky na chrbty a vyrazili do čarokrásnej Kopytovskej doliny, ktorá je ako stvorená pre kovbojské dobrodružstvá. Zo žiakov sa v ten deň stali šerifovskí učni, ktorých viedli ich učitelia - šerifovia.
Ako sme si tak kráčali Šindliarom, zaujal nás plagát, ktorý nás spočiatku vystrašil, no napokon sme nabrali všetku odvahu, ktorú sme v sebe našli, a vyrazili sme zisťovať podrobnosti. Na plagáte bol nakreslený maskovaný, nebezpečný muž, ktorý mal na hlave kovbojský klobúk, a písalo sa tam, že ho hľadajú za lúpež v miestnom obchode Fresh.
V obchode nám Lady Teresa s hrôzou v hlase vyrozprávala, čo sa v noci udialo... Do obchodu sa vlámal maskovaný muž, ktorý ju okradol o množstvo cenností, a hoci bol nebezpečný, podarilo sa jej vytrhnúť mu z ruky aspoň kúsok akejsi mapy. Stopy viedli do Kopytova, a keďže sme tým smerom mali namierené, sľúbili sme, že budeme ostražití a skúsime jej pomôcť - úloha ako stvorená pre začínajúcich budúcich šerifov.
Netrvalo dlho a podarilo sa nám nájsť jeho skrýšu, kde sme našli denník, do ktorého si zapísal množstvo dôležitých informácií. Na konci bolo napísané, že ulúpené veci starostlivo ukryl a odišiel kdesi na sever. Vydýchli sme si, už sme sa tak nebáli. Z denníka sme vyčítali, že druhá časť mapy je ukrytá v blízkosti skrýše. A aj tú sa nám podarilo nájsť. Do mapy si lupič vyznačil veľkým červeným krížikom akési miesto, a keďže sme boli zvedaví, vydali sme sa tým smerom. Na vyznačenom mieste bol ukrytý "lup", ktorý sa mu podarilo získať počas nočnej lúpeže. Hoci nájdené cennosti boli veľmi lákavé, rozhodli sme sa, ako správni šerifovia, že dáme všetko do poriadku a nájdený lup cestou domov vrátime do obchodu.
Natešení sme sa napokon dostali do areálu Zlatého kopyta, kde na nás čakali ďalšie dobrodružstvá, ktoré si pre nás pripravili pani učiteľky a pani riaditeľka, ktorá nás poctila svojou prítomnosťou. Neverili vlastným ušiam, keď sme im vyrozprávali, čo všetko sa cestou udialo a hneď im bolo jasné, prečo nám cesta trvala o čosi dlhšie, ako bolo naplánované. Po krátkom oddychu sa mladí kovboji vrhli do pripravených úloh, za ktoré si mohli zarobiť, ako inak, veď sme boli na divokom západe, 1 dolár. Nazbierané doláre následne minuli v skvelom kovbojskom bufete - Saloone, kde boli pre nich pripravené vynikajúce koláče, limonády, sladkosti, melóny... Dolármi si mohli dokonca zaplatiť aj za maľovanie na tvár. A tak sa súťažilo a zarábalo a súťažilo a zarábalo... Niektorí kovboji vyhladli, ale keďže boli na to pripravení, mohli si upiecť na ohni špekáčiky či slaninku.
Čas veľmi rýchlo plynul, ani sme sa nenazdali, už sme museli ísť preč. Hoci sa nikomu ešte odísť nechcelo, rýchlo sme všetko pobalili a vybrali sme sa do Šindliara, odkiaľ sme mali v pláne presunúť sa do Lipoviec autobusom. Medzitým sme ešte odniesli nájdený lup do obchodu. Lady Teresa bola nesmierne šťastná. Za našu odvahu a poctivosť nás odmena neminula. Len tak-tak sme stihli dobehnúť na autobus, preto sme sa rozhodli, že si odmenu rozdáme v pondelok. V pondelok sme si zatancovali náš perfektný kovbojský tanec, rozdali si odmeny a tento kovbojský deň detí sme ukončili ako sa patrí, s úsmevom na tvári, melónom v brušku a odmenou v ruke.
Na záver by sme veľmi radi poďakovali p. Kandráčovi za povolenie využiť areál Zlatého kopyta, p. Petruškovej za skvelú spoluprácu pri hľadaní lupiča, mamičkám (p. Haladejovej, p. Sedlačkovej, p. Kozákovej, p. Pulščakovej) za ich vzácny čas a materiál, ktoré vynaložili na vynikajúce pochúťky, na ktorých si žiaci mohli zamaškrtiť. Ďakujem aj všetkým kolegom, ktorí sa s nasadením vrhli do tejto bojovej úlohy.
Veríme, že sa deťom oslava ich dňa páčila a že na ňu budú ešte dlho spomínať, veď zážitkov bolo neúrekom.
Mgr. Veronika Miženková
.jpg)
