História školy Lipovce podľa záznamov uvedených v kronike

 

Prvý zápis v kronike zo dňa 30. júna 1948 :

„Podľa výnosu PŠO  boli zrušené dňom 1.9.1948 vyššie ročníky národných škôl.  Odtrhnutím týchto ročníkov počítalo sa o zriadenie strednej školy takmer v každej obci. Nakoľko aj na tunajšej národnej škole nastala zmena, muselo sa počítať so zriadením strednej školy. Za stredisko novozriadenej školy bola uznaná obec Lipovce.“

„Najväčšia starosť bolo vyhľadať vhodné miestnosti pre učebné ciele. Na návrh tunajšieho MNV prezrela komisia školskej správy starý kaštieľ na nižnom konci dediny. Po zídení našli sa vhodné dve miestnosti , ktoré sa mali dať hneď opraviť.“

„Rodičia žiakov nastávajúcej novozriadenej školy všemožne sa snažili a podporovali začatú prácu, vidiac možnosť dať svoje deti študovať vo vlastnom mieste. S opravou začalo sa hneď, takže 15.2.1948 mohli žiaci nastúpiť cestu do svojho druhého domova. Radosť žiakov bola neopísateľná. Pracovali s chuťou, vidiac pred sebou svoj životný cieľ nadobudnutím vedomosti tejto školy.“

Takto sa začína písať povojnová história našej školy podľa dostupnej kroniky. Riaditeľkou v školskom roku 1948 bola p. Elena Rákoci, ktorá viedla školu až do roku 1955.

Školský rok 1950/1951

Podľa kroniky„ V školskom roku 1950/1951 sa rozšírila trojtriedna stredná škola o jednu triedu viac. Keďže škola potrebovala založiť knižnicu a zakúpiť vyučovacie pomôcky, chodievali žiaci na brigády a to poľnohospodárske a lesné. Odpracovali 48 hodín.“

Napriek tomu, že vybavenie školy zďaleka nenapĺňalo potreby vyučovacieho procesu, boli zriadené v tomto školskom roku aj 3 záujmové krúžky : hudobný, spevácky a dramatický, a uskutočnil sa aj  „Týždeň otvorených dverí. – podľa kroniky túto možnosť využilo len niekoľko rodičov. Treba podotknúť, že sa učilo striedavo doobeda a poobede.

Keďže sa jedná o strednú školu (vo vtedajšom ponímaní), na záver školského roka prebehli záverečné skúšky. Podrobilo sa im 22 žiakov, z ktorých 8 skončilo s vyznamenaním. „Výsledok skúšok bol oznamovaný rozhlasom pojazdného voza, ktorý denne navštívil obec.“ Záverečné skúšky sa skončili veľkou akadémiou, s následným výletom do Demänovskej a Dobšinskej jaskyni.

Školský rok 1951/1952

Školský rok 1951/1952 sa už začal  klasicky 1.9.1951. Učiteľský zbor tvorilo 5 učiteľov, zmenili sa záujmové krúžky : hudobnospevácky a banícky –– školu navštívili banícki učni z Rudňan, ktorý agitovali  žiakov do na odbor baníctva.  Zaujali 3 žiakov, a preto sa založil v priebehu roka) ďalší záujmový krúžok banícky. ) Žiaci s učňami udržovali kontakt po celý školský rok a to písomnou korešpondenciou

Školský rok sa opäť ukončil záverečnými skúškami, po ktorých 5 žiaci odišli „ na štúdia“ , spomínaní 3 chlapci odišli do baní a 7 dievčat do strojárenského priemyslu.

Školský rok 1952/1953

V školskom roku 1952/1953 nastala menšia zmena. „ K tunajšej škola bola pričlenená na nariadenie KNV- ref. IV v Prešove, národná škola v Štefanovciach a žiaci zo SŠ v Hermanovciach.“

Stále prebiehali lesné brigády na získavanie financií na „doplnenie pomôcok a kníh do knižnice.“ Pre zaujímavosť – „ Suma 18 080 Kčs odovzdala sa do štát. pokladnice v Prešove. Po zmene peňazí, ktorá bola vyhlásená 30.5.1953, vyplatila štát. pokladnica 335Kčs.“

Školský rok 1953/1954

„Podľa reorganizácie školstva, osemročná stredná škola má 5 tried. Z toho 1 a 3 roč., 2,4,5 roč. vyučoval sa striedavo v učebných miestnostiach bývalej národnej školy. 6-8 roč. vyučoval sa riadne v dopoludňajších hodinách v miestnostiach v prenajatom obytnom dome.“ Počet žiakov : 172

Školský rok prebiehal bez výrazných zmien oproti predchádzajúcim rokom.

Školský rok 1954/1955

„Ako v minulých rokoch tak i toho roku vyučovali sa vyššie ročníky v troch prenajatých miestnostiach. Nižšie ročníky a to 1 a 3 v miestnosti bývalej národnej školy a ročníky 2,4 a 5 v popoludňajších hodinách v miestnostiach 6 a 8 ročníka.“

Školský výlet sa konal na Duklu.

 

Školský rok 1955/1956

„Na základe žiadosti o preloženie a rozviazanie pracovného pomeru p. Elena Rákoci, bývalá riaditeľka školy, bola preložená na osemročnú strednú školu v Župčanoch.“ Riaditeľom sa stal J. Englich – bol riaditeľom do roku 1958.

Školský rok 1956/1957

Tento školský rok došlo k odchodu žiakov z „ priškolenej obce Štefanovce do OSŠ v Hermanovciach, do obvodu ktorej chodili a patrili predtým.“ Ostala iba 1 žiačka Ľudmila Kozárová.

Po prvý krát bol vyučovací proces spestrený premietaním filmov ( nadväzujúce na učebnú látku ) na premietacom aparáte, ktorý zapožičala závodná rada prameňa Salvator. Počas vyučovacích hodín sa premietlo 17 školských filmov, a 49 celovečerných. Učiteľský zbor chcel premietaním celovečerných filmov a vyberaním vstupného získať finančné prostriedky na učebné pomôcky na fyziku. Spočiatku, kým bol záujem sa im to aj darilo. No neskôr, vzhľadom na vysoké „požičovné“ klesal počet návštevníkom a premietanie sa stalo nerentabilné. Zhodnotenie zisku podľa kroniky : „Ku koncu júna naša bilancia vykazovala schodok 367,93 Kčs.“

Školský rok 1957/1958

Vyučovanie v tomto školskom roku bolo sťažené z dôvodu odchodu viacerých učiteľov. Vyučovanie sa skrátilo na 18 hodín týždenne. Po pol roku sa stav učiteľského zboru doplnil o chýbajúcich učiteľov. Muselo sa však doháňať učivo. Ku koncu školského roka školu navštívil aj školský inšpektor. S výsledkami práce učiteľov bol veľmi spokojný. „Veľmi dobre nám padlo, že aspoň z jednej strany naše úsilie a za tohtoročných sťažených okolností bolo hodnotené kladne.“

Školský rok 1958/1959

„V tomto školskom roku nastali na škole zmeny. S. Englich riad. OSŠ bol preložený na NŠ v Šindliari a na miesto neho bol menovaný za riaditeľa školy  s. Belo Golec.“

„V mimoškolskej práci počínali sme si uspokojivo. V zimných mesiacoch usporiadali sme pre ženy kurz šitia a pre roľníkov poľnohospodársku univerzitu. Jednotlivé prednášky boli doplnené filmom. Účasť bola dobrá. Tým sme nabádali roľníkov pre vstup do J.R.D.. V škole uskutočnili sme niekoľko besied.“

Školský rok 1959/1960

Školský rok 1959/1960 sa začal s novým riaditeľom p. A. Olejníčkom, a počtom žiakov 168. Takisto ako po minulé roky, aj tento rok sa vyučovalo v bývalej národnej škole a v prenajatých miestnostiach . Pribudol ale nový predmet – dielenské práce, ktoré sa vyučovali v prenajatej miestnosti u p. Múdreho. Stále sa vyučovalo dvojsmenne.

            Školský rok 1960/1961

Vyučovanie prebieha stále v tých istých budovách ako minulý a predminulé roky. „Počas školského roka odišli zo školy 2 žiaci – Sedlákovci, ktorí sa odsťahovali do Šindliara.“

            Školský rok 1961/1962

Po prvý krát bol v tomto roku otvorený deviaty ročník, takže sa počet žiakov zvýšil na 201. Žiaci boli rozdelení do 7 tried.  6.-9. ročník chodili do školy dopoludnia a 1.-5. ročník popoludní. Vyučovalo sa na 3 miestach.

Školský rok 1962/1963

Podľa kronikára p. Olejníčka, to bol najťažší rok na škole. Učitelia sa tu často striedali a menilo sa aj triednictvo. Vypomáhali aj učitelia zo SLTŠ.

No v tomto roku sa začalo s výstavbou základnej deväťročnej školy v Lipovciach a to v mesiaci máj. Na začiatku išla stavba pomaly, keďže bolo málo pracovných síl.

Školský rok 1963/1964

Stále sa vyučovalo v prenajatých budovách a dvojsmenne.

              Školský rok 1964/1965

„Po prvý krát sa začal školský rok spojením školy Lipovca a Šindliara. Slávnostné otvorenie bolo na školskom dvore ( u Kaščáka) .“

Od septembra do januára sa vyučovalo na 3 miestach a to v Lipovciach a Šindliari. „1.1.1965 začalo sa vyučovať v novej školskej budove. Kolaudácia budovy bola 15.12.1964. Slávnostné otvorenie bolo 2.1.1965. Slávností sa zúčastnili aj predstavitelia obcí Lipovce, Šindliar a Lačnov.“

„Veľkú pomoc pri dokončení školy urobilo ZRPŠ, kde rodičia odpracovali do 1000 hodín a žiaci miestnej školy do 2000 hodín.“

Keďže bolo 9 tried, vznikla potreba zástupcu na škole – stal sa ním p. Kušnírik.

                Školský rok 1965/1966

Vyučovalo sa už v novej budove, a to doobeda. „Škola má aj tri odborné učebne : Prírodopis–Chémia–Fyzik, Hudobná výchova, jazyk slovenský.“

Školský rok 1966/1967

„V tomto školskom roku došlo k zníženiu tried na 8, spojili sa ročníky 2. a 3. Celkový počet žiakov bol 214, z toho 15 žiakov cigánskeho pôvodu.“

 

Počas ďalších školských rokov vyučovanie prebiehalo bez výraznejších zmien , učilo sa doobeda a len s malými obmenami v učiteľskom zbore, čo vyjadrujú stručné informácie v kronike školy.

 

Dodatok :

Pre vysvetlenie, prečo sa v kronike od r. 1948 spomína stredná škola (v súčasnom ponímaní sa jedná o II. stupeň základnej školy) :

Zákon zo dňa 21.4.1948 o základnej úprave jednotného školstva sa vzťahoval na všetky druhy a stupne škôl okrem vysokých, vojenských a teologických škôl na celom území ČSR. Tento zákon včlenil uvedené školy do jednotnej školskej sústavy, určil všetkým spoločný cieľ a každému osobitne vzdelávacie úlohy.

Školskú sústavu tvorili:

I. stupeň – národná škola 1.-5.ročník

II. stupeň – stredná škola 6.-9.ročník – povinná školská dochádzka 6-15 rokov

III. stupeň – povinné odborné, vyššie odborné školy a gymnáziá

Na I. a II. stupni boli rovnaké učebné plány a osnovy. Už začiatkom 50. rokov mohli všetky deti prejsť jednotnou nižšou strednou školou.

Poznámka: V úvodzovkách sú uvedené doslovné citácie z kroniky školy.