„A je to tu!! Konečne sme sa dočkali, dali sme posledné zbohom bránam našej školy ....“ zaznelo z našich úst. Uzavreli sme jednu kapitolu nášho života, urobili čiaru za chvíľami strávenými na základnej škole a zavreli bránu nášho ranného detstva. Deväť rokov sa nám ukladali vedomosti do hláv, trápili sme sa a zároveň smiali. Deväť rokov neustáleho boja, počas ktorých sme stúpali po schodoch poznania stále vyššie a vyššie. Dnes sa lúčime so školou, ktorá bola pre nás druhým domovom, útočiskom, bútľavou vŕbou, kde sme našli útechu, keď nás niečo trápilo. Dennodenne sme sa v nej stretávali s pánom školníkom, upratovačkami, kuchárkami, pani riaditeľkou.... ale predovšetkým s učiteľmi, ktorí nám darovali vzdelanie, najlepší a najcennejší lístok na ceste do sveta dospelosti, za čo im zo srdca ĎAKUJEME. Do ďalšieho života si želáme, aby kompas vyobrazený na našom table, nám vždy ukázal správny smer, lano nech symbolizuje priateľov, ktorí budú pri nás stáť v dobrom i zlom. Budete nám chýbať L,ale ostanete v našich srdciach.